Medium format film photography: Nočné fotografie na čb negatívny film

Ahojte priatelia filmovej fotografie a stredného formátu!

Dnešný príspevok sa bude venovať fotografovaniu nočných scén na čiernobiely negatívny film. Táto oblasť fotografie je zaujímavá a určite si nájde svojich priaznivcov. Pohľad na nočné mesto, pouličné osvetlenie, jas lámp lemujúcich cesty, osvetlené budovy, odrazy svetiel vo vode, toto všetko zahalené do tmy jednoznačne patrí k nočnej fotografii a vytvára zaujímavý rozdiel jasov resp. kontrast fotografie.

Potrebné vybavenie pri fotografovaní v noci

fotoaparát resp. fotoaparáty s objektívmi (to, aby sme tam neišli iba na prechádzku a mohli niečo nasnímať)
kvalitný, stabilný statív (bez neho sa väčšinou môžeme vrátiť naspäť domov, lebo expozičné časy sa pohybujú v sekundách, minútach, hodinách a vtedy je takmer nemožné urobiť ostré obrázky z ruky)
expozimeter (zabudovaný vo fotoaparáte alebo ručný, najlepšie bodový expozimeter)
diaľkovú mechanickú alebo elektronickú spúšť (budeme exponovať dlhé expozície)
svetlo, najlepšie vhodnú baterku (pri kontrole nastavenia objektívu a iných záležitosti je to neoceniteľný pomocník, keď je všade okolo Vás značná tma)
digitálne hodinky alebo stopky (expozičné časy sa často pohybujú mimo možností nastavenia času expozície vo fotoaparáte a tak budeme fotiť v režime bulb a musíme sledovať dĺžku expozície)
vodováha (môže sa zísť na nastavenie fotoaparátu v tme do roviny, často ju nájdete aj na statíve, alebo existuje taká, ktorá sa dá nasunúť do sánok na blesk)

Toto sú základné veci, bez ktorých sa fotografovanie v noci môže stať veľmi zložitým a namáhavým.

Komponovanie scény a zaostrovanie

Pokiaľ budeme fotiť značnú dobu po západe slnka alebo pri úplne tmavej oblohe, dostaneme sa do situácie, kedy aj pri úplne otvorenej clone objektívu je v hľadáčiku veľká tma. Presné komponovanie nočných scén je ďaleko obtiažnejšie ako komponovanie počas dňa, keď presne vidíme, čo vypĺňa priestor hľadáčika fotoaparátu. Veľmi rýchlo sa nám môže stať, že zabudneme v obraze nejaký krík, konár alebo niečo iné, pretože ho v tej tme pri pozeraní do fotoaparátu proste nezbadáme. Bohužiaľ s týmto je potrebné sa zmieriť a snažiť sa komponovať bez týchto rušivých prvkov v obraze. Tu môže pomôcť výkonnejší rozkladací reflektor alebo výkonnejšia baterka, ktorou si osvetlíme popredie fotografovanej scény a skontrolujeme, či nám do obrazu nezasahuje niečo nežiadúce. Užívatelia digitálnych zrkadloviek majú výhodu, že výsledok si môžu pozrieť hneď po expozícii a prípadne záber opraviť, ale tento spôsob tiež nie je všemocný, pretože presne rovnaký záber už niekedy nemusí byť možné spraviť. Inou možnosťou je prísť na vyhliadnuté miesto, ktoré budeme fotografovať ešte za zbytkového svetla a pripraviť si kompozíciu dôkladne a počkať kým budú podmienky ideálne pre urobenie expozície.

Pri fotení za slabého svetla alebo úplne tmavej oblohy sa nemôžeme veľmi spoliehať na automatické zaostrovanie. Automatické zaostrovanie ma v týchto podmienkach často problém správne fungovať, takže často sme nútení zaostrovať manuálne. Výhodou väčšiny manuálnych objektívov je možnosť ostriť podľa stupnice priamo na objektíve a na základe stupnice vzdialeností a clonových čísel ostriť na hyperfokálnu vzdialenosť pri určitej nastavenej clone. Pokiaľ objektív nemá túto možnosť existujú na internete aplikácie na výpočet vzdialenosti, na ktorú treba objektív určitého ohniska zaostriť, aby sa pri nastavenej clone dosiahla maximálna hĺbka ostrosti. Najhoršie sú objektívy na ktorých sa nedá odčítať na akú vzdialenosť máte zostrené, pretože žiadnu stupnicu nemajú. S takýmito objektívmi je manuálne ostrenie v noci lotériou. Pri používaní teleobjektívov môže byť zaujímavé kreatívne využiť DOF podľa vlastného zámeru, no v tomto prípade treba venovať značnú pozornosť zaostreniu na presne žiadané miesto.

Expozícia resp. meranie expozície

Určeniu správnej expozície za slabého osvetlenia alebo za tmy treba venovať dostatočnú pozornosť. Pracujeme v podstate takmer výlučne v manuálnom režime a podľa potreby nastavujeme resp. korigujeme nameranú expozíciu. Negatív sa snažíme správne exponovať na tiene a meraním svetiel zisťujeme dynamický rozsah. Už pred samotným fotografovaním nočných scén na film by sme mali vedieť akým spôsobom budeme exponovaný negatív spracovávať, ktorý film a vývojku zvolíme na túto činnosť a tomu podriadiť aj exponovanie. Správna expozícia je aj vecou praktických skúsenosti a často sa odporúča použiť bracketing. Po exponovaní políčka si samozrejme nemôžeme hneď pozrieť výsledok expozície.

Ak by som mal uviesť vlastný recept na meranie expozície, tak môžem napísať iba toľko, že vždy sa snažím nájsť v scéne oblasť, ktorá bude charakterizovaná ako tmavé tiene, kde chcem mať vykreslené detaily. V pohľade zónového systému je to zóna III. Túto oblasť premeriam bodovým expozimetrom pri zvolenom ISO, čím dostanem expozíciu tejto oblasti do zóny V (často meriam pri vyššom ISO 400 alebo 800 a prerátam na ISO 100, lebo používam filmy ISO 100). Posuniem expozíciu do zóny III a väčšinou na to nahodím ešte +1 EV. K tejto expozícii často urobím aj bracketing, kde urobím základnú expozíciu bez +1 EV. Samozrejme si dávam pozor na to, aby som nezabudol pri určovaní expozície k nameranej expozícii pripočítať korekciu na zlyhanie reciprocity filmu. Zistil som, že na scény, ktoré som zatiaľ fotografoval mi takýto prístup postačuje, ale mám ho otestovaný iba s použitím dvoj-roztokovej vyrovnávajúcej vývojky. Svoje negatívy po vyvolaní skenujem, takže aj v post-procese viem do určitej miery korigovať expozíciu a docieliť požadovaný finálny výsledok.

Ak Vám nie je jasné, čo je zónový systém vo fotografii a ako ho aplikovať pri exponovaní negatívu, prečítajte si článok zónový systém.

Voľba vývojky pre nočné fotografie

Rozdiel jasov nočných scén je v mnohých prípadoch veľký a nie je jednoduché zachytiť ho celý na svetlo-citlivý materiál. Silné svetelné zdroje verzus tmavá obloha a zeleň ponorená v šere vytvárajú značný dynamický rozsah. Pokiaľ chceme dostať do obrazu detaily vo veľmi tmavých partiách, sme často postavení pred úlohu, ako zabezpečiť, aby aj veľmi svetlé partie obsahovali potrebné informácie. Jedným z možných riešení je, že obetujeme časť informácii vo svetlách alebo časť informácii v tieňoch. Aj jedno aj druhé môže byť veľmi dobre vnímané na výslednej fotografii nočných scén. Inou možnosťou je zvoliť prístup získania čo najväčšieho množstva informácii z dobre exponovaného negatívu pomocou vhodnej vývojky a vhodného spracovania negatívu. Zníženie kontrastu a prekreslenie tieňov môžeme docieliť dostatočnou expozíciou tieňov a skrátením času vyvolávania, čo zabezpečí, že pri správnom postupe vyvolávania nedôjde k úplnej strate informácii vo veľmi svetlých partiách. Voľbou vhodnej vyrovnávajúcej vývojky je možné získať výborné výsledky. Existuje však aj možnosť použiť "špeciálne" vyrovnávajúce vývojky, ktoré sú zložené z dvoch roztokov (napr. vývojka Diafine). Práve na túto možnosť, použitia "špeciálnych" vývojok pri vyvolávaní čb negatívu s nočnými zábermi, sa ďalej v texte zameriame. Oblasť spracovania negatívu s cieľom znížiť výsledný kontrast je značne široká a mohla by byť námetom na iný článok a diskusiu.

Ak ste nováčikmi na poli fotografovania na film a nikdy ste si sami nevyvolávali čiernobiele negatívne filmy, pozrite si nasledujúce odkazy, kde sa dozviete ako na to: vyvolávanie čiernobielych negatívnych filmov, ako som vyvolával svoj prvý čb negatívny film.

Vyrovnávajúce dvoj-roztokové vývojky štandardne obsahujú v prvom roztoku vyvolávacie látky, ktoré však v tomto roztoku nie sú aktívne, pretože roztok nemá dostatočné pH, aby sa vyvolávacie látky aktivovali (pH je neutrálne alebo mierne kyslé). Vyvolávacie látky prítomné vo vývojke potrebujú pre svoju činnosť mierne zásadité až silno zásadité prostredie. Druhý roztok obsahuje akcelerátor resp. aktivátor vyvolávacích látok, ale neobsahuje žiadne vyvolávacie látky z prvého roztoku. Základom výrazného vyrovnávacieho účinku týchto vývojok je spôsob ich fungovania, ktorý si popíšeme. V prvom kroku vyvolávania sa film ponorí do prvého roztoku resp. sa roztok naleje do vývojnice. Tento roztok sa nechá pôsobiť na exponovaný negatív 3 až 5 minút, čím sa zabezpečí nasiaknutie filmu týmto roztokom. Keďže tento roztok obsahuje vyvolávacie látky, tieto sa dostanú do emulzie filmu, ale neaktivujú sa, lebo prostredie nie je dostatočne zásadité na ich funkciu. Po uplynutí uvedeného času sa roztok vyleje z vývojnice do zásobnej nádoby roztoku a naleje sa do nej druhý roztok, ktorý má potrebné pH na aktiváciu vyvolávacích látok. Vyvolávacie látky sa na miestach, kde bola emulzia viac exponovaná (svetlé časti fotografovanej scény) spotrebovávajú rýchlejšie ako na miestach menej exponovaných (tmavé časti fotografovanej scény). Keďže do emulzie sa môže dostať iba určité, konečné množstvo prvého roztoku s vyvolávacími látkami a ich koncentrácia je na rôznych miestach rovnaká resp. nie je zásadne rozdielna, dôjde po určitom čase na miestach silnej expozície k vyčerpaniu vyvolávacích látok a proces vyvolávania sa v týchto miestach zastaví, no v miestach slabej expozície vyvolávanie pokračuje až do spotrebovania prítomných vyvolávacích látok. Týmto sa dosahuje výrazný vyrovnávajúci efekt, ktorý zabezpečí že tmavé časti fotografovanej scény sa maximálne vyvolajú a svetlé časti nestratia potrebné informácie ich prevyvolaním. Po uplynutí 3 až 5 minút pôsobenia druhého roztoku a občasného preklápania vývojnice sa tento vyleje do zásobnej nádoby roztoku, proces vyvolávania sa preruší prerušovačom a môže sa pristúpiť k ustaľovaniu a praniu filmu.

Veľmi kvalitnou a komerčne dodávanou vývojkou tohto typu je vývojka Diafine, s ktorou pracoval aj fotograf Lance Keimig, ktorý sa dlhé roky venoval fotografovaniu nočných záberov na čiernobiely negatívny film. Uvádza sa, že táto vývojka pri správne exponovanom negatíve dokáže znížiť výsledný kontrast snímanej scény o 6 až 7 expozičných stupňov. Ja som sa nakoniec pre vyvolanie svojich nedávno exponovaných negatívov rozhodol použiť inú vývojku ako Diafine. Modifikoval som si sám práškovú vývojku Ilford ID-11 tak, aby bola vhodná pre vyrovnávajúce dvoj-roztokové vyvolávanie. Pre vyskúšanie vyrovnávajúceho dvoj-roztokového vyvolávania Vám však doporučujem radšej si zakúpiť pripravenú vývojku Diafine.

Výsledky zo zvitkových filmov Fuji Neopan Acros 100 a Kodak TMX 100 pri použití modifikovanej vývojky ID-11 môžete vidieť na obrázkoch nižšie. Negatívy boli skenované na skeneri Noritsu S-4 a následne upravované v počítači pre dosiahnutie finálneho výsledku. V tomto momente sa mi ako vhodnejšia alternatíva, z hľadiska zachovania maximálneho množstva informácii na negatíve, javí kombinácia Fuji Neopan Acros 100 a modifikovaná ID-11. Testovanie však pravdepodobne bude ešte pokračovať.