Dlhé expozície na čb negatívny film

Tento príspevok bude venovaný fotografovaniu dlhých expozícii na film. Ukážeme si fotografie a krátko si povieme aj o ich vzniku. Ak Vás táto téma zaujala, neodchádzajte od monitorov a čítajte ďalej!

Kým sa do toho pustíme, rád by som uviedol zopár informácii. Pre fotografovanie dlhých expozícii som si zvolil čiernobiely negatívny film. Dôvodov na túto voľbu bolo viac.

Uvediem iba niektoré, pre mňa hlavné dôvody:
- fotografujem na film pravidelne
- v určitom okamihu fotenia na film som dospel do štádia, že som chcel mať celý proces vyvolávania filmu pod vlastnou kontrolou, začal som fotiť na čb negatívne filmy a spracovávať si ich doma sám - spracovanie týchto filmov je relatívne jednoduché
- čb negatívny film poskytuje veľmi dobré rozlíšenie detailov a je možné vybrať si zo značnej ponuky týchto filmov
- čb negatívny film ma dosť značný dynamický rozsah a s filmom je možné veľmi slušne pracovať
- pri filme sa vyskytuje jav zlyhania reciprocity, ktorý je pri dlhých expozíciach benefitom tohto materiálu

- mám možnosť čb negatívny film úspešne skenovať vo veľmi slušnej kvalite

Fotografie, ktoré si ukážeme vznikli s použitím nasledovného fotografického vybavenia:
- Mamiya 645 1000S - filmový fotoaparát na stredný formát 6 x 4,5 cm
- Carl Zeiss Flektogon 50/4 MC - objektív na stredný formát 6 x 6 cm (pôvodne pre Pentacon Six)
- bodový expozimeter resp. fotoaparát s bodovým meraním (keďže nedisponujem externým bodovým expozimetrom, tak používam na meranie expozície Canon EOS A2e s objektívom 200 mm - trochu otravné, ale funkčné riešenie a fotím motívy, ktoré mi neutečú, nevýhoda je, že nosím nadmernú záťaž)
- statív
- drátená, káblová, ručná spúšť - všetko manuál, žiadna elektronika
- oranžový filter a Hitech 85 3,0 ND Pro Stop filter - ND filter je nutný a kombinujem ho dosť často aj s oranžovým filtrom
- film Ilford Delta 100, zvitok - exponovaný ako ISO 50 resp. EI 50 a následne aj tak spracovaný, výber padol na tento film, kvôli zlej schopnosti vyrovnať sa so zlyhaním reciprocity a je to jemnozrnný filmový materiál
- stopky na mobile - pri exponovaní v režime bulb sú výborným pomocníkom

Tak poďme už na tie fotografie a povieme si aj akým spôsobom boli vytvorené.

Foto: Samuel Cengeľ

Na toto miesto som dorazil cca o 8:00 hod. ráno. Slnko už samozrejme bolo dosť vysoko, keďže teraz vychádza veľmi skoro. Kým som rozložil a pripravil techniku, ubehli nejaké tie minúty. Fotoaparát, objektív, drátená spúšť postavené na statív, pohľad objektívom dohora, úprava kompozície, nasadenie oranžového filtra a Hitech 3,0 ND Pro Stop filtra. Náčinie takmer pripravené na fotku, no expozícia neurčená. Keďže nemám merací hranol k tomuto vybaveniu, tak vyberám z batohu Canon EOS A2e s 200 mm objektívom a pri clone 5,6 a ISO 50 meriam expozíciu. Meranie expozície prebieha v bodovom režime na najtmavšie miesta scény resp. veľmi tmavé tiene, ktoré sa nachádzali vo výklenkoch budovy.  Expozimeter ukazuje pri f 5,6 čas 1/45s v zóne V, pridávam +1EV korekciu na použitý oranžový filter, prepočítanie času na f 9,5 a umiestnenie tieňov zo zóny V do zóny III. V zóne III pri f 9,5 je expozičný čas 1/30s, s korekciou na použitý Hitech 3,0 ND Pro Stop je to 30s (predĺži expozíciu 1000x) a po korekcii zlyhania reciprocity na filme Ilford Delta 100 expozičný čas 2min 36s. V tomto momente je dokonané. Nastavujem na foťáku bulb režim, beriem do ruky mobil so stopkami a som pripravený to odpáliť a fotiť. Ešte letmý pohľad hore na snímanú scénu a prichádza sklamanie. Oblaky, ktoré by mohli vytvoriť pohyb sa roztrhli a expozícia by nebola zaujímavá. Tak si sadnem a čakám kým dorazia nejaké zaujímavé oblaky na miesto, kde ich chcem mať. Asi po 15 minútach to vyzerá nádejne, biela kopovitá, trhajúca sa oblačnosť a cez ňu presvitajúca sýto modrá obloha sa blíži do obrazu, rýchle prekontrolovanie expozície, manuálne zdvihnutie zrkadla vo foťáku, spustenie stopiek a pálim spúšť. Spúšť je zaaretovaná, pozerám na stopky kým bude 2min. 36s a kontrolujem pohľadom hore ako sa hýbe oblačnosť. Po uplynutí času odaretovávam spúšť a obraz je na filme. Samozrejme výsledok nie je vidieť, keďže to nie je digitál. Balím fidlátka a hor sa na iné miesto. Výsledok po spracovaní negatívu, skenovaní a úpravách v počítači vidíte vyššie.

Pre dosiahnutie takéhoto výsledku je potrebné čakať a hľadať tie vhodné podmienky. Najlepšie je fotiť pri značnom kontraste oblohy (modrá obloha a svetlá oblačnosť). Určite dobré viete, že vhodné podmienky nie sú vždy a v tomto prípade to platí tiež. Na tomto mieste som bol niekoľkokrát aj v iné dni, kým sa mi podaril takýto záber. Samozrejme trafiť vhodné podmienky nie je jednoduché, ak musíte cestovať značný čas na miesto a nie ste si istý, či také podmienky nastanú. Toto však patrí k fotografovaniu. Dobrá technika je iba časť úspechu.

Poďme na ďalší záber.

Foto: Samuel Cengeľ

Na toto miesto som sa dostal až cca o 10.45 hod. (pred týmto miestom som bol na iných miestach). Slnko už bolo takmer nad mojou hlavou a občasne parádne pražilo, keď presvitlo cez oblačnosť. Okolo budovy som chodil dobrých 10 aj 15 minút a hľadal som miesto, kde mi nebude do objektívu pražiť slnko, keďže som vedel, že bude vyklopený na pohľad smerom hore. Nakoniec som našiel miesto na opačnej strane, ktoré sa mi pozdávalo na expozíciu. Vrch budovy bol čiastočne osvietený iným svetlom resp. slnkom a budova bola v tieni. Slnko ešte navyše bolo blokované značným veľkým svetlým mrakom, ktorý bol nad vrchom budovy v zamýšľanej kompozícii. Samozrejme nastal rovnaký proces ako pri predošlej fotke. Foťák už nosím na statíve, takže iba postavenie, kompozícia, nasadenie filtra (tu som použil iba Hitech 3,0 ND Pro Stop), meranie expozície a samozrejme expozícia. Aj v tomto prípade som musel niekoľko minút čakať na to, kým veľký, svetlý, súvislý mrak nad budovou sa roztrhne resp. sa dostane do obrazu obloha s vyšším kontrastom. Pokiaľ by som fotil hneď na oblohe by bola takmer jednoliata biela málo kontrastná plocha, ktorá by nebola veľmi zaujímavá. Meranie expozície prebiehalo samozrejme v bodovom režime. V tomto prípade nebolo jednoduché namerať bodovo tmavé časti, ktoré sa nachádzali práve vo vetracích mriežkach budovy (alebo čo to presne bolo). Tmavé časti v týchto mriežkach boli tak malé k ploche záberu resp. merania, že ani bodovým meraním som nevedel zmerať iba tmavú časť, tak aby mi do meracej zóny nezasahovali aj svetlé časti budovy, ktoré by ovplyvňovali presnosť merania. Musel som si teda pomôcť ako som vedel a tak som zmeral veľmi podobné tmavé časti pri oknách na budove mimo plochu záberu, ktoré boli osvetlené rovnakým svetlom a reprezentovali podobnú tonálnu úroveň. Pri clone 5,6 ukazoval expozimeter čas 1/60 až 1/90s, prepočítal som na vhodnú clonu (v tomto prípade f 13) a umiestnil tiene zo zóny V do zóny III. V zóne III pri f 13 bol expozičný čas 1/30s, po korekcii na Hitech Pro Stop filter 30s a po korekcii zlyhania reciprocity 2min 36s, čo je rovnaký čas ako v prvom prípade. Urobil som záber a pre istotu som spravil aj expozičnú variantu s korekciou +1EV, kedy tiene sú v zóne IV a nie v zóne III (toto som dosiahol nastavením clony f 9,5 a fotením rovnakým časom ako pri f 13). Výsledok po spracovaní, skenovaní a úpravách v počítači vidíte vyššie.

Pri fotení na čb negatívny materiál takmer vždy expozíciu určujem bodovým meraním a pracujem v zónovom systéme. Keďže spracované negatívy následne skenujem, tak by sa mohlo zdať, že zónový systém je zbytočný. S negatívom sa dá celkom úspešne pracovať a má určitú expozičnú pružnosť (nie všetky filmy rovnakú), takže by to asi celkom slušne išlo aj bez bodového merania, nie však vo všetkých situáciach. Tento systém používam, lebo mi dáva určitý štandard rozhodovania sa pri expozícii a mám ju úplne pod svojou kontrolou. Fotoaparát mi do určenia expozície nevnáša žiadnu svoju dodatočnú logiku, ktorú nepotrebujem, keďže takmer vždy mám čas na kvalitné premeranie scény. Scénu samozrejme občas premeriavam aj na svetlá, aby som vedel dynamický rozsah scény, ale v určitých situáciach a pri určitých motívoch už viem, že ak svetlá nezmeriam, film ten rozsah zvládne a v procese skenovania získam dáta, s ktorými potom viem pracovať v postprocese.

Obe komentované fotografie majú za sebou postproces. V postprocese väčšinou treba pracovať s výsledným kontrastom fotografie, ktorý samozrejme závisí aj od kontrastu scény v čase fotenia. Klasické veci ako krivky, ovplyvňovanie tieňov a svetiel bežne používam. Musím však podotknúť, že s naskenovaným čb negatívom si nie vždy môžem dovoliť tak drastické úpravy, aké by zvládol RAW z digitálu. Všetko samozrejme závisí aj od kvality surového skenu. S filmovým materiálom je však možné pracovať dostatočne na to, aby sa zo slušného podkladu dala v postprocese urobiť veľmi slušná výsledná fotografia. Kto chce v postprocese filmového skenu zachraňovať extrémy, ktoré nezvládol pri fotení, môže, ale asi nebude spokojný s výsledkom. Toto samozrejme v značnej miere platí aj v digitálnej fotografii. Odstraňovanie prachu retušou je bežná vec (niekomu prach nevadí a môže byť aj kreatívnym prvkom), možné potlačovanie zrna a pokročilejšie selektívne zaostrovanie obrazu a iné techniky tiež používam, pokiaľ ich potrebujem alebo uznám za vhodné.

Treba si uvedomiť, že filmový materiál je iný ako digitálny čip. Má iný charakter a obsahuje zrno. Mne sa určitá dávka zrna na fotografiách páči. Určitá miera zrnitosti vo mne evokuje trojdimenzionalitu fotografie. Existujú spôsoby, ktorými možno úspešne meniť štruktúru a veľkosť zrna už pri procese spracovania negatívu ako aj v postprocese, samozrejme všetko má určité limity. V dnešnej dobe film nebude najvhodnejší materiál pre niekoho, kto chce niečo cvaknúť, prísť domov, strčiť kábel do počítača a mať rýchlo hotové fotky. Toto filmová cesta ani hybridná cesta film - skenovanie neprináša. Táto nevýhoda voči digitálnemu čipu však môže byť pre niekoho práve určitou výhodou.

Čo povedať na záver? Hádam postačí konštatovanie, aby ste fotografovali na čo chcete a ako dlho chcete, keď Vás to baví.