Schwarzschildov jav alebo zlyhanie reciprocity

V tomto príspevku si v krátkosti povieme o Schwarzschildovom jave resp. zlyhaní reciprocity.

S týmto pojmom ste sa už viacerí asi stretli, no pre niektorých to môže byť úplne nová záležitosť. Priateľ alebo nepriateľ fotografov na film či digitál? Niečo málo si o ňom povedzme a skúsme ho využiť v náš prospech. Ako ho môžeme využiť sa dozviete v tomto príspevku. Neodchádzajte, zoberte si do ruky chrumky, chipsy alebo si pustite potichu hudbu a čítajte ďalej!

Čo resp. kto to vlastne ten "ujo" Schwarzschild je? Zamerajme sa hlavne na to, čo Schwarzschildov jav je a vynechajme to, prečo sa volá Schwarzschildov. Tí, čo počujú o tomto jave prvýkrát sú určite veľmi zvedaví a preto sa to budem snažiť opísať veľmi jednoducho. Vedecké rozoberanie tohto javu prenechám fundovanejším odborníkom. Všetci čo fotíme, či na film alebo digitál, vieme, že existuje princíp reciprocity vo vzťahu k dopadajúcemu svetlu na svetlocitlivý materiál. Princíp reciprocity hovorí, že rovnaký osvit svetlocitlivého materiálu je možné dosiahnúť viacerými kombináciami otvoru clony objektívu a expozičného času. Rovnaký osvit materiálu môžeme dostať napr. pri clone f22 a expozičnom čase 1 sekunda, ale aj pri clone f4 a expozičnom čase 1/30 sekundy. Takéto kombinácie clonových čísel a časov by sme tu mohli písať ešte dlho, podľa toho, akú citlivosť filmu resp. ISO používame, akú scénu fotografujeme, aká je intenzita svetla v momente fotografovania atď.... Nebudeme si tu teraz písať podrobnosti k tejto problematike, toto je možné dôkladne si naštudovať na internete alebo v knihách o fotení.

Princíp reciprocity funguje, tak prečo teda niečo riešiť? Na túto otázku si odpovieme o chvíľu. V tomto bode úvah o tomto jave užívatelia digitálnych prístrojov začínajú prichádzať o "pôžitok" z tohto javu, pretože v digitálnej fotografii sa tento jav nevyskytuje. 

Princíp reciprocity vo filmovej fotografii totiž platí iba do určitého momentu a potom nastáva jeho zlyhanie resp. Schwarzschildov jav. Moment, v ktorom dochádza k zlyhaniu princípu reciprocity je dlhý expozičný čas (väčšinou 1 sekunda a viac) alebo príliš krátky expozičný čas (1/10000 sekundy a menej, takéto časy sa však až tak často nepoužívajú, pri veľmi svetelných objektívoch za určitých svetelných podmienok a prípadne aj vyššej citlivosti fotografického materiálu ich však je možné dosiahnúť). Dĺžku expozície filmového materiálu, kedy už dochádza k výskytu zlyhania reciprocity, nie je možné štandardne definovať, lebo je pre rôzne filmy rôzna. Preto väčšinou výrobca udáva ku konkrétnemu filmu tzv. charakteristiku zlyhania reciprocity resp. recipročnú krivku alebo potrebné dáta pre korekciu nameranej expozície s ohľadom na zlyhanie reciprocity. S týmito údajmi sa však nemusíte stretnúť u všetkých filmov, no väčšinou ich nájdete v informačných listoch k jednotlivým filmom. Výsledným efektom tohto javu je nutnosť, pri kombinácii určitej clony a expozičného času 1 sekunda a viac, predlžovať expozičný čas. Predĺženie expozičného času zabezpečí, že dôjde k správnemu osvitu materiálu, ktorý je rovnaký, aký by nastal pri kratšom čase a rovnakej clone, ak by neexistoval tento jav. Rôzne filmy si vedia rôzne poradiť so zlyhaním reciprocity. Z tohto dôvodu si môžeme pre lepšiu obraznosť uviesť nejaké príklady.

Príklady:
 

1. Fuji Neopan Acros 100, pri nameranej expozícii do 120 s nevyžaduje žiadnu korekciu expozície, pri nameranej expozícii 120 s až 1000 s je korekcia expozície iba +1/2 EV - tento čb negatívny film je famózne odolný voči zlyhaniu reciprocity, údaj o korekcii nad 1000 s výrobca neudáva, pri takom dlhom čase už však väčšina fotografov pôjde radšej na kávu ako fotiť (astrofotografov pozdravujeme).

2. Fuji Provia 100F, pri 1/4000 s až 128 s žiadna korekcia, pri 4 min korekcia 1/3 EV a použitie korekčného filtra, pri 8 minútach výrobca film nedoporučuje exponovať (pri farebných filmoch je nutné používať aj korekčné filtre, lebo pri dlhých expozíciach dochádza k posunu farieb na filme) .

3. Kodak Ektar 100, pri 1/10000 s až 1 s nevyžaduje žiadnu korekciu, nad 1 s výrobca neudáva korekciu expozície a uvádza, aby si fotograf urobil test pre dlhšie expozície za daných podmienok.

4. Ilford Delta 100, pri 1/10000 s až 1/2 s nevyžaduje žiadnu korekciu, medzi 1 s až 35 s je možné odčítať korigovaný čas z krivky od výrobcu, napr. pri 35 s je korigovaný čas 200 s (viacero Ilford čb negatívnych filmov má podľa výrobcu rovnakú a dosť zlú schopnosť vyrovnať sa so zlyhaním reciprocity, stačí porovnať s Fuji Acros 100 alebo Kodak Tmax 100).

Ako taká krivka reciprocity vyzerá? Uvedieme si obrázok pre film Ilford Delta 100 (firma Ilford je v tomto absolútne vzorová):

Ako pomôcka sa z tejto krivky dá odvodiť matematický vzťah: korigovaná expozícia = nameraná expozícia ^ 1,485.

Čo nám tento jav vo filmovej fotografii prináša? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prináša negatívnu aj pozitívnu stranu tohto javu.

Negatívom určite je:
- fotograf sa musí naučiť pri dlhých expozíciach korigovať čas (čo však môže byť aj výhodou)
- musí si pamätať rôzne korekčné dáta prípadne ich nosiť so sebou, ak používa viac filmov
- nie vždy je nutnosť predĺžiť čas plusom
- nie vždy výrobca dodáva tieto dáta pre dlhé časy a treba si ich nájsť cestou pokus-omyl

A teraz sa dostávame k dôležitému bodu, ktorý môžeme z určitého pohľadu považovať za veľkú výhodu tohto javu. Prítomnosť tohto javu je totiž možné kreatívne využiť vo svoj prospech. Teraz môžeme doplniť k negatívam aj pozitívum.

Pozitívom určite je:
- nutnosť predĺžiť expozičný čas je možné kreatívne využiť (fotografovanie dlhými expozíciami, pri ktorých dochádza k rozmazaniu oblakov, vody, pohybujúcich sa predmetov atď...)

Ak máte radi dlhé expozície a chcete sa im venovať, film a "ujo" Schwarzschild môžu byť Vaši dobrí priatelia. Pri expozičných časoch rádovo v sekundách Vám môže tento jav pomôcť dosiahnúť výrazne dlhšie expozičné časy, ako by ste dosahovali, keby sa tento jav nevyskytoval, alebo by ste fotili na digitálnej zrkadlovke s rovnakou clonou, rovnakou citlivosťou a rovnako silným ND filtrom. Tieto časy je samozrejme možné dosiahnúť aj na digitálnej zrkadlovke, ale treba použiť silnejší ND filter (často aj dva veľmi silné ND filtre na sebe). Za zmienku taktiež stojí fakt, že filmy s citlivosťou ISO 100 môžete väčšinou bez problémov fotiť ako ISO 50 a napr. Ilford Pan F+ ISO 50 môžete úplne v pohode fotiť ako ISO 25, čím si dokážete ešte viac predĺžiť expozičný čas za rovnakých podmienok. Pri čb negatívnych filmoch kombinovaním filtrov pre úpravu kontrastu fotografovanej scény a silného ND filtra získate ešte nejaký ten čas naviac.

Jeden praktický príklad pre lepšiu predstavu:

Ak budete fotiť za slnečného dňa, kľudne aj v čase obeda, pri použití filmu ISO 50 (Ilford Pan F+), ktorý budete fotiť ako ISO 25 resp. EI 25, pri clone f8 alebo f11 a použití silného 3,0 ND filtra (predlžuje expozičný čas 1000x), by ste nemali mať problém dostať sa na expozičné časy 256 s resp. 438 s. Stačí Vám k tomu použitie jedného 3,0 ND filtra. Ak chcete dosahovať kratšie časy, je dobré mať slabší ND filter alebo fotiť na film ISO 100, prípadne použiť film, ktorý sa lepšie vyrovnáva so zlyhaním reciprocity (napr. Kodak Tmax 100). Digitálne zrkadlovky všeobecne ISO 25 fotiť nevedia a jav zlyhania reciprocity u nich nenájdete, čiže predĺženie času musíte korigovať kombináciou dvoch veľmi silných ND filtrov, no táto možnosť je samozrejme prípustná a realizovateľná. Ak budete fotiť na čb film ISO 100 a budete ho fotiť ako ISO 50 resp. EI 50, prídete iba o 1 EV resp. jedno clonové číslo - budete musieť o jednu clonu pricloniť. Pre takto dlhé časy Vám môžem doporučiť nízko citlivé filmy od firmy Ilford, ktoré sa vyznačujú "veľmi zlou" charakteristikou reciprocity.

Na záver už len to, že "ujo" Schwarzschild je náš priateľ a netreba sa báť podať si s ním ruku. Fotografie, na ktorých je popisovaný jav využitý, si môžete pozrieť v príspevku o dlhých expozíciách, ktorý tiež nájdete na tomto blogu.

Dlhé expozície na čb negatívny film

Tento príspevok bude venovaný fotografovaniu dlhých expozícii na film. Ukážeme si fotografie a krátko si povieme aj o ich vzniku. Ak Vás táto téma zaujala, neodchádzajte od monitorov a čítajte ďalej!

Kým sa do toho pustíme, rád by som uviedol zopár informácii. Pre fotografovanie dlhých expozícii som si zvolil čiernobiely negatívny film. Dôvodov na túto voľbu bolo viac.

Uvediem iba niektoré, pre mňa hlavné dôvody:
- fotografujem na film pravidelne
- v určitom okamihu fotenia na film som dospel do štádia, že som chcel mať celý proces vyvolávania filmu pod vlastnou kontrolou, začal som fotiť na čb negatívne filmy a spracovávať si ich doma sám - spracovanie týchto filmov je relatívne jednoduché
- čb negatívny film poskytuje veľmi dobré rozlíšenie detailov a je možné vybrať si zo značnej ponuky týchto filmov
- čb negatívny film ma dosť značný dynamický rozsah a s filmom je možné veľmi slušne pracovať
- pri filme sa vyskytuje jav zlyhania reciprocity, ktorý je pri dlhých expozíciach benefitom tohto materiálu

- mám možnosť čb negatívny film úspešne skenovať vo veľmi slušnej kvalite

Fotografie, ktoré si ukážeme vznikli s použitím nasledovného fotografického vybavenia:
- Mamiya 645 1000S - filmový fotoaparát na stredný formát 6 x 4,5 cm
- Carl Zeiss Flektogon 50/4 MC - objektív na stredný formát 6 x 6 cm (pôvodne pre Pentacon Six)
- bodový expozimeter resp. fotoaparát s bodovým meraním (keďže nedisponujem externým bodovým expozimetrom, tak používam na meranie expozície Canon EOS A2e s objektívom 200 mm - trochu otravné, ale funkčné riešenie a fotím motívy, ktoré mi neutečú, nevýhoda je, že nosím nadmernú záťaž)
- statív
- drátená, káblová, ručná spúšť - všetko manuál, žiadna elektronika
- oranžový filter a Hitech 85 3,0 ND Pro Stop filter - ND filter je nutný a kombinujem ho dosť často aj s oranžovým filtrom
- film Ilford Delta 100, zvitok - exponovaný ako ISO 50 resp. EI 50 a následne aj tak spracovaný, výber padol na tento film, kvôli zlej schopnosti vyrovnať sa so zlyhaním reciprocity a je to jemnozrnný filmový materiál
- stopky na mobile - pri exponovaní v režime bulb sú výborným pomocníkom

Tak poďme už na tie fotografie a povieme si aj akým spôsobom boli vytvorené.

Foto: Samuel Cengeľ

Na toto miesto som dorazil cca o 8:00 hod. ráno. Slnko už samozrejme bolo dosť vysoko, keďže teraz vychádza veľmi skoro. Kým som rozložil a pripravil techniku, ubehli nejaké tie minúty. Fotoaparát, objektív, drátená spúšť postavené na statív, pohľad objektívom dohora, úprava kompozície, nasadenie oranžového filtra a Hitech 3,0 ND Pro Stop filtra. Náčinie takmer pripravené na fotku, no expozícia neurčená. Keďže nemám merací hranol k tomuto vybaveniu, tak vyberám z batohu Canon EOS A2e s 200 mm objektívom a pri clone 5,6 a ISO 50 meriam expozíciu. Meranie expozície prebieha v bodovom režime na najtmavšie miesta scény resp. veľmi tmavé tiene, ktoré sa nachádzali vo výklenkoch budovy.  Expozimeter ukazuje pri f 5,6 čas 1/45s v zóne V, pridávam +1EV korekciu na použitý oranžový filter, prepočítanie času na f 9,5 a umiestnenie tieňov zo zóny V do zóny III. V zóne III pri f 9,5 je expozičný čas 1/30s, s korekciou na použitý Hitech 3,0 ND Pro Stop je to 30s (predĺži expozíciu 1000x) a po korekcii zlyhania reciprocity na filme Ilford Delta 100 expozičný čas 2min 36s. V tomto momente je dokonané. Nastavujem na foťáku bulb režim, beriem do ruky mobil so stopkami a som pripravený to odpáliť a fotiť. Ešte letmý pohľad hore na snímanú scénu a prichádza sklamanie. Oblaky, ktoré by mohli vytvoriť pohyb sa roztrhli a expozícia by nebola zaujímavá. Tak si sadnem a čakám kým dorazia nejaké zaujímavé oblaky na miesto, kde ich chcem mať. Asi po 15 minútach to vyzerá nádejne, biela kopovitá, trhajúca sa oblačnosť a cez ňu presvitajúca sýto modrá obloha sa blíži do obrazu, rýchle prekontrolovanie expozície, manuálne zdvihnutie zrkadla vo foťáku, spustenie stopiek a pálim spúšť. Spúšť je zaaretovaná, pozerám na stopky kým bude 2min. 36s a kontrolujem pohľadom hore ako sa hýbe oblačnosť. Po uplynutí času odaretovávam spúšť a obraz je na filme. Samozrejme výsledok nie je vidieť, keďže to nie je digitál. Balím fidlátka a hor sa na iné miesto. Výsledok po spracovaní negatívu, skenovaní a úpravách v počítači vidíte vyššie.

Pre dosiahnutie takéhoto výsledku je potrebné čakať a hľadať tie vhodné podmienky. Najlepšie je fotiť pri značnom kontraste oblohy (modrá obloha a svetlá oblačnosť). Určite dobré viete, že vhodné podmienky nie sú vždy a v tomto prípade to platí tiež. Na tomto mieste som bol niekoľkokrát aj v iné dni, kým sa mi podaril takýto záber. Samozrejme trafiť vhodné podmienky nie je jednoduché, ak musíte cestovať značný čas na miesto a nie ste si istý, či také podmienky nastanú. Toto však patrí k fotografovaniu. Dobrá technika je iba časť úspechu.

Poďme na ďalší záber.

Foto: Samuel Cengeľ

Na toto miesto som sa dostal až cca o 10.45 hod. (pred týmto miestom som bol na iných miestach). Slnko už bolo takmer nad mojou hlavou a občasne parádne pražilo, keď presvitlo cez oblačnosť. Okolo budovy som chodil dobrých 10 aj 15 minút a hľadal som miesto, kde mi nebude do objektívu pražiť slnko, keďže som vedel, že bude vyklopený na pohľad smerom hore. Nakoniec som našiel miesto na opačnej strane, ktoré sa mi pozdávalo na expozíciu. Vrch budovy bol čiastočne osvietený iným svetlom resp. slnkom a budova bola v tieni. Slnko ešte navyše bolo blokované značným veľkým svetlým mrakom, ktorý bol nad vrchom budovy v zamýšľanej kompozícii. Samozrejme nastal rovnaký proces ako pri predošlej fotke. Foťák už nosím na statíve, takže iba postavenie, kompozícia, nasadenie filtra (tu som použil iba Hitech 3,0 ND Pro Stop), meranie expozície a samozrejme expozícia. Aj v tomto prípade som musel niekoľko minút čakať na to, kým veľký, svetlý, súvislý mrak nad budovou sa roztrhne resp. sa dostane do obrazu obloha s vyšším kontrastom. Pokiaľ by som fotil hneď na oblohe by bola takmer jednoliata biela málo kontrastná plocha, ktorá by nebola veľmi zaujímavá. Meranie expozície prebiehalo samozrejme v bodovom režime. V tomto prípade nebolo jednoduché namerať bodovo tmavé časti, ktoré sa nachádzali práve vo vetracích mriežkach budovy (alebo čo to presne bolo). Tmavé časti v týchto mriežkach boli tak malé k ploche záberu resp. merania, že ani bodovým meraním som nevedel zmerať iba tmavú časť, tak aby mi do meracej zóny nezasahovali aj svetlé časti budovy, ktoré by ovplyvňovali presnosť merania. Musel som si teda pomôcť ako som vedel a tak som zmeral veľmi podobné tmavé časti pri oknách na budove mimo plochu záberu, ktoré boli osvetlené rovnakým svetlom a reprezentovali podobnú tonálnu úroveň. Pri clone 5,6 ukazoval expozimeter čas 1/60 až 1/90s, prepočítal som na vhodnú clonu (v tomto prípade f 13) a umiestnil tiene zo zóny V do zóny III. V zóne III pri f 13 bol expozičný čas 1/30s, po korekcii na Hitech Pro Stop filter 30s a po korekcii zlyhania reciprocity 2min 36s, čo je rovnaký čas ako v prvom prípade. Urobil som záber a pre istotu som spravil aj expozičnú variantu s korekciou +1EV, kedy tiene sú v zóne IV a nie v zóne III (toto som dosiahol nastavením clony f 9,5 a fotením rovnakým časom ako pri f 13). Výsledok po spracovaní, skenovaní a úpravách v počítači vidíte vyššie.

Pri fotení na čb negatívny materiál takmer vždy expozíciu určujem bodovým meraním a pracujem v zónovom systéme. Keďže spracované negatívy následne skenujem, tak by sa mohlo zdať, že zónový systém je zbytočný. S negatívom sa dá celkom úspešne pracovať a má určitú expozičnú pružnosť (nie všetky filmy rovnakú), takže by to asi celkom slušne išlo aj bez bodového merania, nie však vo všetkých situáciach. Tento systém používam, lebo mi dáva určitý štandard rozhodovania sa pri expozícii a mám ju úplne pod svojou kontrolou. Fotoaparát mi do určenia expozície nevnáša žiadnu svoju dodatočnú logiku, ktorú nepotrebujem, keďže takmer vždy mám čas na kvalitné premeranie scény. Scénu samozrejme občas premeriavam aj na svetlá, aby som vedel dynamický rozsah scény, ale v určitých situáciach a pri určitých motívoch už viem, že ak svetlá nezmeriam, film ten rozsah zvládne a v procese skenovania získam dáta, s ktorými potom viem pracovať v postprocese.

Obe komentované fotografie majú za sebou postproces. V postprocese väčšinou treba pracovať s výsledným kontrastom fotografie, ktorý samozrejme závisí aj od kontrastu scény v čase fotenia. Klasické veci ako krivky, ovplyvňovanie tieňov a svetiel bežne používam. Musím však podotknúť, že s naskenovaným čb negatívom si nie vždy môžem dovoliť tak drastické úpravy, aké by zvládol RAW z digitálu. Všetko samozrejme závisí aj od kvality surového skenu. S filmovým materiálom je však možné pracovať dostatočne na to, aby sa zo slušného podkladu dala v postprocese urobiť veľmi slušná výsledná fotografia. Kto chce v postprocese filmového skenu zachraňovať extrémy, ktoré nezvládol pri fotení, môže, ale asi nebude spokojný s výsledkom. Toto samozrejme v značnej miere platí aj v digitálnej fotografii. Odstraňovanie prachu retušou je bežná vec (niekomu prach nevadí a môže byť aj kreatívnym prvkom), možné potlačovanie zrna a pokročilejšie selektívne zaostrovanie obrazu a iné techniky tiež používam, pokiaľ ich potrebujem alebo uznám za vhodné.

Treba si uvedomiť, že filmový materiál je iný ako digitálny čip. Má iný charakter a obsahuje zrno. Mne sa určitá dávka zrna na fotografiách páči. Určitá miera zrnitosti vo mne evokuje trojdimenzionalitu fotografie. Existujú spôsoby, ktorými možno úspešne meniť štruktúru a veľkosť zrna už pri procese spracovania negatívu ako aj v postprocese, samozrejme všetko má určité limity. V dnešnej dobe film nebude najvhodnejší materiál pre niekoho, kto chce niečo cvaknúť, prísť domov, strčiť kábel do počítača a mať rýchlo hotové fotky. Toto filmová cesta ani hybridná cesta film - skenovanie neprináša. Táto nevýhoda voči digitálnemu čipu však môže byť pre niekoho práve určitou výhodou.

Čo povedať na záver? Hádam postačí konštatovanie, aby ste fotografovali na čo chcete a ako dlho chcete, keď Vás to baví.

Úvod do stredného formátu

Ahojte priatelia!

V prvom príspevku, ktorý bude súčasťou série článkov o fotografovaní na film, si predstavíme stredný filmový formát. Formáty záznamového média, či už digitálneho čipu alebo filmu, sa delia podľa veľkosti políčka, na ktorom sa zachytí snímaná scéna. Medzi fotografmi sú známe tieto formáty: APS-C, full-frame resp. kinofilm, stredný formát a veľký formát. Aby sme sa zbytočne veľmi nezaťažovali názvami formátov, radšej si ukážeme názorné porovnanie veľkosti záznamového políčka rôznych formátov.

Porovnanie veľkosti formátov

Grafika: Samuel Cengeľ

Na uvedenom obrázku môžete vidieť porovnanie veľkosti políčka APS-C formátu, full-frame resp. kinofilmového formátu a stredného formátu. Záznamové políčko stredného formátu môže mať viac rozmerov: 60 x 45 mm, 60 x 60 mm, 60 x 70 mm, 60 x 80 mm, 60 x 90 mm, 60 x 120 mm. Tento rozmer určuje typ fotoaparátu resp. jeho konštrukcia. V obrázku nie sú pre prehľadnosť porovnania zahrnuté všetky rozmery a nie je tam uvedený veľký formát. Veľký formát má väčšinou rozmery záznamového políčka 4 x 5 palcov a viac.

V segmente filmového fotografického materiálu bol a stále je veľmi populárny kinofilmový formát a stredný formát. V segmente digitálnej fotografickej techniky je mäsovo rozšírený APS-C formát a v značnej miere sa objavuje full-frame formát. Digitálne steny stredného formátu zatiaľ nie sú výrazne rozšírené aj z dôvodu stále veľmi vysokej ceny a čiastočne aj z dôvodu politiky firiem pôsobiacich v oblasti výroby a predaja fotoaparátov.

Film stredného formátu, aj v dnešnej dobe rozmachu digitálnej technológie, dokáže poskytnúť veľmi kvalitné obrazové výstupy v porovnaní s digitálnym APS-C a full-frame formátom. Prečo si teda tento filmový formát nevyskúšať? Vaše rozhodnutie vziať tento formát do ruky môže byť podporené aj tým, že v dnešnej dobe si môžete fotoaparát stredného filmového formátu zadovážiť za zlomkové ceny z ich bežnej predajnej ceny v dobe ich zlatej éry.

Čo vo všeobecnosti získate pri strednom formáte oproti kinofilmovému formátu?

Výhody:

- väčšie záznamové políčko znamená viac detailov (všeobecne platí, do porovnania však vstupujú viaceré faktory)

- väčšie políčko je nutné menej zväčšovať pre dosiahnutie výslednej fotografie určitej veľkosti ako menšie políčko, tým pádom sa menej prejavuje zrno a prípadné nedokonalosti, samozrejme z väčšieho políčka je ľahšie pripraviť kvalitnú výslednú fotografiu veľkých rozmerov ako z menšieho políčka

- menšia DOF (môže byť aj nevýhodou)

Nevýhody:

- vyššia váha fotoaparátov a optiky pre stredný formát

- nižšia pohotovosť pri fotení dynamických námetov (viac sa hodí na statické scény)

- vyššia cena fotoaparátov na tento formát oproti kinofilmovým

- vyššie náklady na spracovanie resp. vyvolanie filmu (záleží aj od množstva nafoteného materiálu a od iných faktorov)

- takmer neexistencia extrémne dlhých teleobjektívov (nad 500mm a viac)

Keďže teraz už všetci rozmýšľate nad tým, že si vyskúšate stredný formát, poďme si predstaviť niektoré systémy stredného formátu resp. značky fotoaparátov a filmy pre tieto prístroje.
Fotoaparáty formátu 6 x 4,5 cm
- Zenza Bronica ETR, ETRS, ETRSi
- Mamiya 645
- Pentax 645

Mamiya 645 1000s
Foto zdroj: internet 

 

Bronica ETRSi
Foto zdroj: internet

Fotoaparáty formátu 6 x 6 cm
- Rollei
- Hasselblad
- Zenza Bronica SQ, SQ-A, SQ-Ai, SQ-B
- Mamiya 6 diaľkomer
- Pentacon six

Hasselblad 501c
Foto zdroj: internet

 

Bronica SQ-Ai
Foto zdroj: internet

Fotoaparáty formátu 6 x 7 cm
- Mamiya RB, Mamiya RZ
- Mamiya 7 diaľkomer
- Bronica GS-1
- Pentax 67
- Fuji GW670
- Linhof 679 view

Mamiya RB67
Foto zdroj: internet

Pentax 67
Foto zdroj: internet

Fotoaparáty formátu 6 x 8 cm
- Fuji GX680

Fuji GX680II
Foto zdroj: internet

Fotoaparáty formátu 6 x 9 cm
- Fujica G690
- Fuji GW690
- Linhof Technika 6x9
- Horseman VR, Horseman 980
- Arca - Swiss

Fuji GW690
Foto zdroj: internet

V zozname nie sú uvedené všetky mašinky na stredný formát, pretože ich kompletný prehľad by bol veľmi dlhý. Značne široký zoznam aparátov nájdete na tomto linku.

Na tomto mieste, keď už uvažujete o tom, ktorý z vyššie uvedených aparátov si kúpite, by ste mali vedieť, čím takú mašinku musíte nakŕmiť, aby ste mohli začať niečo reálne zaznamenávať. Fotoaparáty na stredný formát používajú film typu resp. formátu 120 alebo 220. Tieto filmy nie sú dodávané vo filmových kazetách ako kinofilm, ktorý je takto chránený proti osvetleniu. Sú navinuté na cievke a pred osvetlením ich chráni krycí papier. Aj preto sa nazývajú zvitkové filmy. V dnešnej dobe sa už formát 220 prestal vyrábať a tak bežne zoženiete iba formát 120. Tento formát má šírku filmového pásu cca 62mm. Formát 220 má rovnakú šírku, ale dvojnásobnú dĺžku filmového pásu ako 120 a líši sa aj tým, že nemá krycí papier cez filmový pás po celej dĺžke. Obsahuje krycí papier iba v zavádzacej a koncovej časti filmu. Momentálne sa bez veľkých problémov dajú kúpiť čiernobiele alebo farebné negatívne filmy ako aj farebné inverzné filmy. Farebné negatívne filmy alebo čiernobiele negatívne filmy volané procesom C-41 Vám vyvolajú takmer v každom minilabe. Klasické čiernobiele filmy si môžete vyvolávať sami doma alebo sa opýtajte v minilabe, či ich nevedia spracovať. Pri spracovaní klasických čiernobielych negatívnych filmov v minilabe, strácate však úplnú kontrolu nad procesom vyvolávania, ktorú môžete docieliť vlastnoručným vyvolávaním. Vyvolanie farebných inverzných filmov je trochu komplikovanejšie. Na Slovensku ich vyvoláva už asi iba jediná fotoslužba a treba ich posielať na vyvolanie poštou alebo doniesť osobne.

Kinofilm verzus zvitkový film
Foto: Samuel Cengeľ
 

 Vyvolaný farebný negatívny film Kodak Ektar 100
Foto: Samuel Cengeľ 

Vývojnica so špirálou na vyvolávanie filmov
Foto: Samuel Cengeľ 
 

Ak ste sa už naplno rozhodli, že si stredný filmový formát vyskúšate a pozeráte sa aj na finančnú stránku nákupu aparátu a objektívov, tak sa Vám môže zísť niekoľko mojich postrehov. Momentálne sú veľmi cenovo prístupné aparáty Mamiya 645, Bronica ETRS, Bronica ETRSi, čo sú veľmi slušné systémy a kvalita ich spracovania je veľmi dobrá. Vo formáte 6 x 7 cm sa veľmi slušne dá kúpiť systém Mamiya RB67 Pro S alebo Mamiya RZ67. Pre 6 x 6 cm a stredný formát všeobecne je ikonou kvality Hasselblad, ale jeho cena je niekde úplne inde. Radšej sa vyhnite aparátom z východného bloku ako Pentacon six a podobným. Fotiť sa s nimi určite dá, ale extra veľkou spoľahlivosťou nevynikajú. Výnimky však môžu potvrdzovať pravidlo. Čo sa týka objektívov, tak tam je výber tiež veľmi široký, no samozrejme aj cenovo variabilný. Podľa zvoleného systému treba voliť aj príslušné objektívy alebo si vopred zistiť možnosť použitia iných objektívov na daný systém cez redukciu.

Keďže sa pomaly blížime ku koncu tohto príspevku, rád by som Vám ukázal aj nejaké fotografie objektívov pre stredný formát. V tomto prípade to budú objektívy Carl Zeiss Jena, ktoré používam cez redukciu na fotoaparáte Mamiya 645 1000S. Tieto objektívy sú pôvodne určené pre Pentacon six, formát 6 x 6 cm a sú plne manuálne. Netreba sa však báť, že objektívy pre stredný formát existujú iba manuálne. Samozrejme je možné kúpiť pre niektoré systémy aj tie s autofokusom, no ich cena je vyššia a adekvátne vyššia je aj cena fotoaparátov, ktoré takéto objektívy podporujú.

Objektívy Carl Zeiss Jena pre Pentacon six, zľava doprava: CZJ Biometar 80/2,8 MC, 

CZJ Flektogon 50/4 MC, CZJ Sonnar 180/2,8
Foto: Samuel Cengeľ

Objektívy Carl Zeiss Jena pre Pentacon six
Foto: Samuel Cengeľ

Mamiya 645 1000S s objektívom Carl Zeiss Jena Flektogon 50/4 MC

a podomácky vyrobeným šachtovým hľadačíkom

Foto: Samuel Cengeľ

Po zhliadnutí fotografie Mamiye 645, stojí za zmienku informácia, že medzi prístrojmi na stredný filmový formát nájdete mašinky so štrbinovou uzávierkou (napr. Mamiya 645), alebo si môžete zvoliť systém s centrálnou uzávierkou (napr. Zenza Bronica ETRS), prípadne systém bez zrkadla (napr. Mamiya 6).

Telo Zenza Bronica ETRS

Foto: Samuel Cengeľ

Zenza Bronica ETRS, uzávierka je umiestnená v objektíve,

telo obsahuje iba potrebné zrkadlo

Foto: Samuel Cengeľ

Zenza Bronica ETRS

Foto: Samuel Cengeľ

Čo povedať na úplný záver? Snáď len toľko, že film a stredný formát mám rád. Mám rad tu atmosféru pri vyvolávaní čiernobielych filmov doma. Mám rád to, ako si môžem vziať doma vyvolaný negatív do rúk a tešiť sa z dobrého výsledku dosiahnutého v teréne a pri vyvolávaní. Verím, že tento článok niektorým užívateľom pomôže utvoriť si prvotný pohľad na stredný formát a možno určitá časť aj siahne po týchto krásnych, poctivých strojoch a vyskúša si, nafotiť rôzne scény na filmový materiál. Rád by som ešte dodal, že tento článok nemal za účel porovnávať kvalitu filmového výstupu verzus digitálneho výstupu, ani riešiť finančné náklady spojené s fotografovaním na film verzus digitál. Článok bol určený pre tých, ktorí by radi vstúpili do sveta filmovej fotografie na stredný formát, nech už je ich dôvod na tento krok akýkoľvek.

V galérii k článku nájdete zopár fotografii, ktoré boli zachytené na film stredného formátu. Tieto fotografie vznikli skenovaním negatívov a ich následným postprocesom v počítači. Momentálne svoje negatívy nezväčšujem vo fotokomore, no pokiaľ budete fotiť na film a pustíte sa do toho, prajem Vám veľa zdaru pri vytváraní fotografii. Všetky fotografie v galérii sú z mojej vlastnej tvorby.

Galéria fotografii k článku, fotografie: Samuel Cengeľ